Dnes je mladých autorov na Slovensku, ktorí majú víziu vydať knihu, veľa. Len máloktorým sa to však podarí. Krátkovlasá Alexandra Šupolová zo Spišskej Novej Vsi, je však príkladom toho, že veci sa dajú, ak má človek sny a ako ona hovorí aj šťastie. Dnes sme vyspovedali rodáčku zo Spišskej Novej Vsi. O jej živote, knihe a písaní.
Tak pekne po poriadku. Ako vznikol príbeh, že si vydala knihu?
Vieš, že ani neviem. Proste sa to stalo. Pred rokom a pol som začala písať príbeh o Dáši Krstovej. Bola to akási terapia v istom životnom období. O pár mesiacov som dopísala, sedela som za počítačom a povedala som si, že to musí ísť von. Tak som poslala svoj rukopis do troch vydavateľstiev. Z jedného mi povedali, že nemajú na to peniaze, z druhého, že mám napísať ešte 100 strán, no a z tretieho mi povedali, tak to vydáme.
Takže trpezlivosť ruže prináša?
Asi áno. Pravdupovediac som to kedysi veľmi chcela a potom som to už neriešila. Veci vychádzajú vždy, keď to človek už neprežíva. :) Ale bolo to aj o šťastí a o ľuďoch, ktorí verili, že raz doma budú mať moju knihu.
Takže si nebola rada?
Samozrejme, že som bola rada. Splnilo sa mi to po čom som kedysi len snívala. Ale to, že som napísala knihu, ešte nič neznamená. Nerobí to zo mňa spisovateľku. Ak napíšem ďalšie tri a budú sa páčiť, potom budem spokojná.
Asi každého zaujíma, či príbeh Dáši a Tobiasa je reálny.
:) Z časti je reálny. Ľudia ma automaticky považujú za Dášu a hľadajú kto by mohol byť ten Tobias. Mnohí z týchto postáv sú len odleskom ľudí, ktorých som v živote stretla. Ten príbeh nie je len o nich dvoch, je o ďalších postavách, ktoré majú niečo spoločné. Všetci do jedného hľadajú spôsob ako sa neutopiť.
Topíš sa často?
Často nie, ale určite som sa pár krát už riadne topila. :)
Čítala som si tvoje články a musím povedať, že máš svojský pohľad na život. Si optimistka ?
Ľudia o mne hovoria, že som. Ale sú dni, keď sa veľmi ľutujem a nemám sa rada. Veľa vtedy premýšľam a komplikujem veci, ale potom sa pozriem okolo mňa a hovorím si, že tie pravé veci sú vždy jednoduché. Ale v konečnom dôsledku vždy hľadám spôsob ako vidieť farebne.
Začala si v Spišskej Novej Vsi robiť literárne večery, ako reagujú ľudia?
Janko Rychtarčík a Vladko Záborský mi raz narvrhli, či neurobíme literárny večer v ich klube La Coca. Bolo to v lete minulého roku. Nebola som si istá, či ľudia majú záujem o takúto formu kultúry, predsa v meste ľudia chodia radšej do barov, ako počúvať nejaké príbehy . :) Mala som však len pozitívne reakcie a som rada, že chalani mi dali priestor, aby sa trošku dali do povedomia moje články.
Aké sú reakcie na knihu?
Vieš ako to je. Ľudia a známy mi povedia, že kniha je super. Sú však ovplyvnení tým, že ma poznajú. Musím však povedať, že sa mi ozvali cudzí ľudia, ktorí mi napísali, že im kniha veľa dala. Viem však prijať kritiku, takže nemám problém s tým, ak mi niekto povie, že je to brak. Som na ceste, takže sa ešte stále učím ako byť lepšia a najlepšia. Keď ju začala čítať moja babka, povedala mi : Ty sa nehanbíš písať prasačiny? :)
Dáša a Tobias prežívajú komplikovanú lásku. Myslíš si, že pravá láska je tá komplikovaná?
Ťažko povedať. Každý považuje za to pravé, to čo mu najviac vyhovuje.Chlap bije ženu a žena i napriek tomu hovorí, že je to ten pravý. Muža podvádza frajerka a on jej to toleruje. Ľudské príbehy sú už raz také. Pravda je, že istý čas som si myslela, že láska musí byť komplikovaná, aby bola pravá. Teraz si to však už nemyslím.
Aké máš plány na tento rok?
Minulý rok bol pre mňa veľmi prínosný, verím, že budem v tomto duchu pokračovať aj tento. Chcela by som viac rozšíriť literárne večery, ktoré sa nebudú týkať len mňa, ale budú vytvorené na propagáciu novej mladej energie. V našom meste je dosť mladých ľudí, ktorí píšu kvalitne a nik o nich nevie. Bola by škoda, aby sa nedostali do povedomia. No a samozrejme chcela by som naďalej písať tak, aby sa ľudia k mojím článkom vracali. Lebo to je pre mňa to najväčšie zadosťučinenie.
Prečo si ťa ľudia čítajú?
Možno z nudy :) No je to už raz tak, že ľudia čitajú to, čo sa ich dotýka. To, čo aktuálne prežívajú alebo preživali. Všetci máme radi pocit, že aj v tých komplikovaných situáciach nie sme samy, že niekto prežíva takú istú situáciu v akej sme momentálne my. Tak preto asi. Alebo možno je to aj pre niečo iné. Možno sa im páčim :)
Kde ťa ľudia môžu čítať?
Čítať ma môžu na stránke: www.alexandrasupolova.com. A na facebookovej stránke má nájdu pod menom : Alexandra Šupolová Autor.
Ďakujem za rozhovor :
Jana Kocúrová